30 let razítek TRODAT v ČR a SR: Rozhovor s panem Mariánem Lukáčkem, majitelem firmy Lukacek s.r.o

Published on7.8.2020

Tags rozhovor, Megaflex, 30 let, 30 let megaflexu, firma Lukáček

Oslovili jsme několik našich obchodních partnerů, se kterými dlouhodobě spolupracujeme, a ku příležitosti oslav 30 let Megaflexu na trhu jsme je požádali o odpověd na několik otázek. Dnes odpovídá pan Marián Lukáček, majitel firmy Lukacek s.r.o., která sídlí v Michalovcích na Slovensku.

Marián Lukáček, majitel firmy Lukacek s.r.o

Kolik let je vaše firma na trhu a jak jste začínali?

Naša firma – schválne hovorím naša lebo patrí aj mojej manželke Márii. V mojej hlave však vznikla už 19. novembra 1989, keď som prišiel do Prahy a videl že ide zmena a že toto už starý systém nerozchodí. Cestou domov som už premýšľal o detailoch. Oficiálne sme však vznikli až 25.1. 1990.

Jak na tu dobu dnes s odstupem času vzpomínáte?

Na tú dobu spomínam s úsmevom a v dobrom lebo som bol mladý. Na zlé veci by človek mal zabudnúť a spomínať len na tie dobré lebo inak skončí v cvokárni.

Vybavíte si ještě, jak začala spolupráce s firmou Megaflex?

Na to si spomínam celkom jasne lebo to zmenilo moje profesionálne smerovanie aj keď už vtedy sme vedeli vyrobiť pečiatku mali sme problém kde ju umiestniť. Vtedy v jeseni 1990 som išiel po Sokolovskej ulici v Prahe a uvidel v takej malej uličke pútač na výrobu pečiatok. Tak mi to nedalo a zašiel som tam a urobil som dobre lebo ten starší pán keď ma vypočul nasmeroval rovno na Barandov do 2 izbového bytu kde tehdy mala sídlo firma Megaflex a kde som sa spoznal s p. Milanom Boehmom a p. Šebestiánovou a myslím že aj s p. Hromadovou.

Jak ji hodnotíte tehdy a dnes?

Spolupráca sa odvtedy vyvíjala perfektne. Vždy sme našli spoločnú reč pri občasných problémoch. Naša ako som povedal perfektná spolupráca sa samozrejme musela skončiť úspechom, lebo sme mali za sebou firmu Trodat, ktorá si myslím že odvtedy až do dnes je svetová špička – nielen technologická – ale aj komunikatívna. Stále si spomínam na návštevy firmy Trodat vo Welse kde sme sa vždy naštartovali k novým výkonom. Výsledkom toho bolo že pokiaľ v začiatkoch bol pomer Trodat – drevená pečiatka tak 10 : 90 už pár rokov sa to otočilo. Dnes už drevené pečiatky nerobíme vôbec a čudujem sa že ich máme vôbec v ponuke. Asi je to nostalgiou. Mrzí ma (v uvodzovkách) snáď len to že mechanizmy Trodat sa nekazia a tak sa stáva že k nám príchádzajú zákazníci aj s 30 ročnou mechanikou a len prelepujeme gumičky.

Jak se změnilo vaše podnikání za ta léta, co se týče například technologie, vybavení, počtu provozoven?

Samozrejme počas tých 30 rokov sa toho veľa u nás zmenilo ako po stránke technologickej tak aj po stránke personálnej a aj pracovných priestorov. Dnes už pečiatky nevieme robiť ani inak ako laserom a na časy keď sa sádzali na prvých PC riadky, ktoré sa vytlačili a fotili. Z filmu sa to kopírovalo na fotopolymer, potom z polymeru sa robil akýsi sádrovy odliatok, no a nakoniec sa to gumou vulkanizovalo. To len tak na okraj trochu si pospomínať. Väčšina z nás však toto nepoznala lebo išli cestou liateho fotopolymeru, ktorý bol menej pracný. Tak na tie časy si spomíname s nostalgiou

Co bylo pro vás nejtěžší/nejlehčí?

Všetko keď človek nevie a neovláda je ťažké. Až to pochopí a zvládne tak je to ľahké.

Zajímá nás také, co považujete za váš největší podnikatelský úspěch?

Že môj syn Marián pokračuje vo firme a aj moja dcéra Andrea sa zapojila do práce na firme. Tak z toho mám naozaj úprimnú radosť.

Jaký produkt z nabídky Megaflexu kupujete nejčastěji?

Od Megaflexu nakupujem hlavne mechanizmy Trodat. Niekedy som nakupoval aj spotrebný materiál ale nástupom laserovej techniky to všetko odpadlo.

Bylo i něco, co se třeba za ta léta nepovedlo nebo byste udělali jinak?

Samozrejme, keď sa človek ohliadne dozadu vždy nájde niečo čo mohol urobiť inak, lepšie. Je treba sa z toho poučiť a hlavne je starať sa o budúcnosť. Minulosť už nevieme ovplyvniť, ale budúcnosť áno.

Jak zvládáte období koronakrize? Co to pro vaši firmu znamenalo?

Koronakrízu sme prežili v pohode. Konečne sme mali čas premaľovať predajňu, vymeniť predajné pulty a celkovo to zmodernizovať. Takže tie tri týždne čo sme mali zatvorenú predajňu nám prišli vhod. Najme ak nám štát poslal trochu peňazí ako pomoc.

Co plánujete do budoucna?

Pretože okrem výroby pečiatok sa zaoberáme aj inou výrobou a tých 500 m2, ktoré máme momentálne k dispozícii pomaly ale iste nám nestačia, uvažujeme o výstavbe celkom novej firmy, kde by sme sa mohli rozvíjať a napľňať naše sny. Pretože ak nemáte priestor tak sny väčšinou zostanú len snami.

Prozradíte nám vaše oblíbené životní motto nebo radu do života?

To sa za tie roky nezmenilo a tak ako som odpovedal do tuším do 2. alebo 3. čísla Megazínu – nerob iným to čo nechceš aby robili tebe.

Prý máte pro razítkáře a čtenáře Megablogu i pozvání…

Chcem všetkých pečiatkárov a iných dobrých ľudí pozvať na východ Slovenska, aby ho spoznali. Hlavne chcem pozvať ľudí na návštevu nášho Vihorlatského pohoria a jeho turistických chodníkov ktoré mám tu česť značiť a upravovať.